Prečo práve Gruzínsko?
Opäť ten krásny problém, rozhodnúť sa do ktorej krajiny cestovať. Západ? Opäť nič. Tak prečo nie ešte ďalej na východ?! Ukrajina, Rusko, Turecko, Bulharsko?...Gruzínsko!
Je to sčasti dielom náhody a z časti slovom spolupútničky Ilomény (Ivany). Priznávam, že som o Gruzínsku nevedel absolútne nič. Po prečítaní netovej verzie Lonely Planet, nejakých web stránok som zistil, že tá krajina musí byť podobná Slovensku. Pohostinný ľudia, hory, počet obyvateľov, a aj rozloha tiež sedí.
Po zapožičaní kultovej obrazovej publikácie Gruzínska SSR (vďaka Ďuro a Katka) z univerzitnej knižnice v Bratislave som mal už aj aký - taký obraz.
Zašlá sláva. Pád komunizmu pred 10 rokmi a ešte stále neprichádzajúci kapitalizmus krajinu uspal kdesi na polceste. V zlej ekonomickej situácii a zakonzervovanom politickom živote, korupcii a pri národnostných treniciach krajina ako keby zaspala. Obyvatelia spomínajú na zlaté časy Sovietskeho zväzu a čakajú čo s nimi bude. Všade vidno bývalé bohatstvo, fontány, hotely, promenády. Lenže to všetko je pod riadne hrubou vrstvou prachu. Stačí však len trochu fúknuť...
Čo by ste mali vedieť...
Na nasledujúcich pár riadkoch nadškrtnem to, čo je na prvých stránkach každého sprievodcu. Ale hlavne to, čo tam nie je. Zbierka rád, tipov a varovaní o cestovaní do & po Gruzínsku. O cestovaní naľahko, šetriacom mešec a poskytujúcom úplnú voľnosť.
Mapy a sprievodcovia
Sprievodcovia po Gruzínsku sú. Lonely Planet Georgia je v edičnom pláne na rok 2000 (t.j. že už by mala byť na svete, pozor na mesačnú objednávaciu lehotu!). Existuje ešte anglický sprievodca a zopár ruských.
Ďalší zdroj je net. Snáď poslúži linkáreň. Ako sa vraví, kto hľadá...
Dobré mapy sú problém. My sme používali automapu Freitag & Berndt Kaukazské štáty 1:1000 000, chýbalo asi 40% dedín, ale na základnú orientáciu stačila. Možnosť zohnania mapy v Gruzínsku je veľmi malá.
Doklady
Ku vstupu do Gruzínska potrebujete iba pas a vízum. Gruzínska ambasáda vo Viedni (Marokanner gässe) vám ich na počkanie vybaví za 760 OS.
Na hraniciach sa platí povinný computer servis (absurdná služba za 3 USD). A občas aj bakšiš. Ak máte nervy, hádajte sa a argumentujte. Občas to pomáha.
Jazyk
Gruzínština je jazyk veľmi pekný, ale pre našinca úplne nezrozumiteľný. A tak ostáva ruština. Tou sa dohovoríte s väčšinou (najmä) staršieho obyvateľstva. Gruzínska abeceda patrí medzi 14 unikátnych svetových písiem. Nemá malých písmen, lenže ani to vám pri jej čítaní nepomôže. Často sa pri označovaní (ulíc, autobusov) používa ruština.
Pokecať si anglicky, alebo nemecky je veľkou vzácnosťou.
Peniaze
Gruzínskou menou je lari.(často sa používa výraz rubeľ a kopejky, v zmysle lari) Oficiálny výmenný kurz je 4 lari/USD.
Vo veľkých mestách, autobusových, vlakových staniciach sú zmenárne. Sú otvorené celkom dosť.(?) Teda cez deň, a to aj cez víkendy.
Ale v mestečkách a dedinkách je možnosť zmeniť peniaze skoro nulová.
Najľahšie meniť sa dajú (iba) doláre, marky a ruble. Nimi sa dá aj platiť za vstupenky, či za sprievodcu.
Kreditné karty si radšej odložte na natieranie maslových chlebov, pretože sa dajú použiť iba v Tbilisi.
Takisto mládežnícke karty na zľavy (sú použiteľné rovnako). V Turecku zľava na vlak 20 % (ISIC), v Gruzínsku vyvolanie fotiek v Tbilisi na pošte :-) )
Ceny
Gruzínsko je cenami potravín mierne pod cenovou úrovňou Slovenska. Sú tam veci lacnejšie aj drahšie ako nás. Medzi tie drahšie patria najmä zahraničné potraviny. Ktoré majú výsadu luxusného tovaru. (Müsli tyčinka Fit= 2 lari). To platí len pre väčšie mestá. V tých menších a na dedinách taký tovar nenájdete. Takže ak si niekto zakladá na zahraničnej strave, musí ostať v meste (alebo doma).
Ceny základných potravín, ovocia, dopravy sú nižšie v priemere o 30%. Na porovnanie uvádzam niekoľko cien základných potravín nevyhnutných na prežitie :
kondenzované mlieko 25 Sk, chlieb stojí v priemere od 8 - 15 Sk, syr 60 Sk/kg, turecká alternatíva Be-Be keksov - 10 Sk, z ovocia vychádzajú víťazne čerstvé figy - 12 Sk/kg, slivky 6 Sk/kg a pod.
Hladina cien za dopravu je oproti cenám na Slovensku o trochu (miestami až o dosť) nižšia. Ceny za dopravu sú v stati doprava.
Pri cenách za turistické "hajlajty" sú cudzinci diferencovaný a je im prisúdená aj o 150 % vyššia cena. Ide však iba o vstupy do niektorých kláštorov, a tých zpoplatnených tam veľa nie je.(Napr. kamenné mesto Vardzia 3 USD)
Potraviny
Hovoriť o širokom výbere potravín by bolo prehnané najmä v zapadnutých častiach krajiny. V malých dedinkách exituje stánkový predaj potravín so základným košom: cestoviny, sardinky, šampanské, čokoláda, keksy a samozrejme Cola, Fanta, Sprite. V týchto stánkoch je iba trvanlivý tovar. Zohnať mlieko, syr a chlieb môže byť problém.
V mestečkách a mestách je situácia dobrá. Zohnať čerstvé mlieko, je však rovnako nemožné (všade sme videli iba krabicové trvanlivé z Ruska). Ale ostatné druhy potravín, no problem. Dokonca aj závisláci na Disko keksoch si prídu na svoje. Vo veľkých mestách existujú niečo ako potravinové tuzexy. V nich za vyššie ceny je dostať tovar celej západnej proveniencie. Bývalé štátne obchody sú výberovo slabšie, ale stojí za to ich navštevovať kvôli nižším cenám, a hlavne kvôli vymierajúcemu druhu neochotných socialistických predavačiek.
Samozrejme je tu ešte trh. Ten je rozložený po celom Gruzínsku. Dostať na ňom naozaj všetko. Existenciu gruzínskych špecialít sme prudko schvaľovali. Napríklad syrové taštičky chačapuri, rôzne druhy pirohov a pirôžkov, domáce jogurtové mlieko. To vás predurčuje vychutnávať všetky zázraky miestnej kuchyne.(ktoré fakt stoja za to)
Chlieb často predávajú rovno na ulici z pekárne, kde ho pečú v kamenných peciach na drevo. Je rôznych tvarov, ale má jedno spoločné, a to, že je výborný.
Vzhľadom na sociálnu situáciu bolo mäso skôr vzácnosťou. Kúpiť sa dali iba balené salámy. No, ale vzhľadom na skladovacie techniky radšej nie...
Bezpečnosť.
Napriek tomu, že Gruzínsko prekonalo občiansku vojnu s Abcházskom, susedí s Čečenskom cítili sme sa tam bezpečne. Vzťahy s autonómnymi oblasťami Južným Osetskom a Abcházskom sú ustálené. Napriek tomu sa tam neodporúča ísť. (resp. sa tam ani nedá ísť).
Taktiež oblasť údolia Kodor je z hľadiska bezpečnosti kontroverzná. V hesle: O život neprídete, maximálne vás okradnú...
Na ostatnom území Gruzínska je to OK. V každej dedinke sú milicionári s veľkou autoritou. Tí cudzincov často kontrolujú a pýtajú sa na ich plány. Ak im dodáte vážnosti, často pomôžu. Ale pozor, aby vám pri osobnej kontrole vecí niečo nezmizlo! (aut. stanica Tbilisi-Didube). V Tbilisi si dávajte pozor v metre na kapsových zlodejíkov. Nenápadne vyzerajúci týpci, ktorí urobia okolo vás čoro-moro a idú preč. Pri troche štastia na prázdno.
Noc-ľah
Neste si aj strechu nad hlavou. Najmä keď sa chystáte do hôr, stan je nutný. Počasie je na Kaukaze prudko vypočítateľné!
Zohnať ubytovanie môže byť niekedy problém. Najmä keď hotely sú plné abcházskych utečencov. Je tu možnosť ubytovania na súkromí(Tbilisi, Batumi).
V horách si tiež nemusíte príliš lámať hlavu. Aktívna ochrana prírody neexistuje.
Zopár tipov na dobré fleky pri väčších mestách v ktorých sa určite zastavíte. Spať sa dá aj v pomalých nočných vlakoch (plackartnyj, kupe), obyčajné kupé na sedenie radšej nie, vlaky bývajú úplne plné. Idú extrémne pomaly (priemerná rýchlosť = 30 km/h), a tak sa vyspíte až-až.
Doprava
Ak cestovanie po Rumunsku je zážitok, tak po Gruzínsku to platí na druhú. Ale zvyknete si.
Vlaky. V gruzínsku existujú dve možno povedať centrálne trate, na ktorých premáva pár vlakov. My sme skúsili nočné, ktoré chodia na relatívne dlhú vzdialenosť. Sú extrémne lacné a extrémne pomalé (a samozrejme aj plné). Ale dá sa v nich vyspať, ak si kúpite lístok do ležadlového vozňa (palckartnyj).
Autobusy. Štátna sieť liniek je operuje po celom kraji. Na cestách sú prevažne ruské autobusy a občas vidíte aj diaľkový Ikarus. Všetko v dosť zúfalom stave. Idú tak rýchlo, ako to kvalita cesty dovolí. Medzery vypĺňajú súkromný prepravcovia na maršrutkách (západné dodávky a la Ford Transit). Chodia až keď sa im maršrutka naplní. Zastaviť ich, podobne ako autobusy môžete hocikde na ceste. Spoliehať sa preto na čas je úplne zbytočné. Ostáva sa len postaviť na kraj cesty a dúfať, že niečo pôjde.
MHD. V Tbilisi MHD funguje. Ceny sú celkom symbolické. Na metro si musíte kúpiť zvlášť plastový peniažtek. V Tbilisi je to postačujúci druh dopravy, pretože spája najdôležitejšie body: vlakovú a dve autobudové stanice. Je tak správne andrgraundovo tmavé.
Prepočítané ceny za dopravu z leta '00.
| Druh | Cena za 100 Km |
|---|
| Vlak/ležadlový | 50 Sk |
| Vlak/kupé | 70 Sk |
| Autobus | 70 Sk |
| Maršrutka | 100 Sk |
Ako tam za najmenej?
Tu ponúkame našu prístupovú alternatívu, ktorá nás vyšla asi 65-70 USD. Volili sme cestu cez Turecko, pretože víza na Ukrajinu (a do Ruska) by nám ju trochu predražili.
Dosť závisí na tom ako sa ponáhľate, či chcete stopovať a aké šťastie máte. Platí zásada, že kombinovaná doprava vychádza lacnejšie, ale trvá dlhšie. Tj. prechádzať najlacnejšie peši cez hr. prechody bez nutnosti platenia medzinárodných taríf za dopravu. Samozrejme aj priame lietadlo do Tbilisi (15 000 Sk). (toľko nás však vyšla celá naša 5 týždňová cesta!)
Tam
Existuje priamy autobus Bratislava - Istanbul (1800- 2000 Sk / 1 deň).
Maďarsko - prejsť pešo hranicu (Rajka, Komárom, Ostrihom) a ďalej pokračovať vlakom, alebo autobusom (cenovo porovnateľné). Na rumunský prechod Nadlăc chodí lokálny vláčik zo Szegedu (ide z malej stanice Újszeged). Z neho sa dá pokračovať ďalej už rumunskou lokálkou do Aradu. Alebo stopovať (v so,ne tranzit nefachá!). Vlakový prechod priamo do Oradei funguje. Netreba kupovať medzinárodný lístok ak sa dohodnete so sprievodcom vo vlaku (občas dosť obtiažne).
Rumunsko - naprieč vlakom až na prechod cez Dunaj (Calafat - trajekt = 3 USD), ďalej v Bulharsku sa dá pokračovať tiež vlakom. Prípadne Ruse (most), prechod pre peších možný iba občas podľa nálady colníkov. Možnosť ísť autobusom z Bukurešti do Istanbulu nejakou turecko-rumunskou spoločnosťou (15 USD-overená cena pri opačnom smere).
Bulharsko - najrýchlejšie a najlacnejšie opäť vlakom až do Svilengradu. Ani tu sa neoplatí nasadať na medzinárodný vlak do Istanbulu (15 USD). Na hranicu sa dostanete taxíkom (radšej s lokálnym taxikárom čakajúcim pred stanicou, a podľa taxametra 5 USD/auto/20 km). Na tureckej strane už premávajú dolmuşe do Edirne (treba vidieť!).
Turecko - tranzitné vízum 10 USD (kupuje sa hranici v nenápadnej búdke), z Edirne chodia lacné vlaky do Istanbulu (ale iba dva za deň), dobre sa dá autobusom (2 hodiny/220 km/6 USD). Odchádzajú každých 30 minút. Z Istanbulu existuje priame spojenie do Batumi a Tifilis(Tbilisi) (40 - 45 USD). Cesta trvá asi 32 hodín (+- 10 hod.). Stačí nájsť spoločnosť na aut. terminále. Druhá možnosť je ísť autobusom do Hopy (20 km pred Gruzínskou hranicou) za 35 USD. Potom lokálnym taxi alebo dolmuşom na hranicu (2 USD/15 km) Ak sa vám podarí dohodnúť cenu do Batumi voľte radšej túto alternatívu.
Existuje aj tretia alaternatíva. Vlak Istanbul Erzurum za 10 USD (!!!), trvá mu to asi 32 hodín. My sme toto ušetrenie radšej oželeli (ale kto sa neponáhľa, nech skúsi).
Späť
V podstate to isté, len dobrý tip na autobus z Istanbulu do Bukurešti za 15 USD.(Musíte pátrať a hlavne zjednávať!). V autobuse vyberajú nejaký ten dolár na ekologickú daň (?) v Bulharsku. A autobus z Aradu do Budapešti 5 USD. Odchádza spred vlakovej stanice (napr. o 9.00 ráno). Z Budapešti sa najlacnejšie dostanete autobusom do Ostrihomu (80 Sk) a potom kompou do Štúrova (posledná kompa okolo 17.30!)
(1.11 2000)
Tbilisi Po zhliadnutí obrázkovej publikácie Gruzínska SSR bol náš jediný cieľ kopec s televíznou vežou v Tbilisi. Ide naň nepremávajúca lanovka a zubačka. Ale to nech vás neodradí. Na kopci je pekný park s pitnou vodou. V lete nerskoro večer je prázdny, takže ho môžte ísť skúsiť. Pri nohách vám temne hučí nočné Tbilisi. A nad hlavou svieti televízna veža. Fakt parádne.
Vardzia Asi kilometer hore údolím od skalného mesta je termálny prameň s bazénom. Nie je nič lepšie ako si dať ráno horúcu sprchu...
No a to je asi tak fšetko...