Licancabur    
Pokial sa rozhodnete zdolať vrchol Licancaburu bez vodcu, nie je to velmi problematické, ani pri snehovej vrstve, ked sa da ešte rozoznať chodník (cca tak 10 cm), nesie to však so sebou viac problémov ako úžitku z ušetrených 70 dolárov na skupinu pre ctihodného Eusebia. Cesta nad Laguna verde je len jedna, nad zálivom lagúny zahýba na juh a smeruje medzi Licancabur a Juriques. Zvyčajne sa parkuje pred strmším stúpaním, ktoré pokračuje medzi suťovými kopami, tvoriacimi akoby dolinku, ktorá sa asi po 200 m rozširuje. Rovno resp. vľavo ide cesta na Juriques doprava okolo inckých ruin (sú asi 300 m za odbočkou) na Licancabur, odkial pokračuje chodník po severovýchodnej strane. Za ruinami je už miesto, odkial vidno velký červený kameň v žlabe. To je miesto, kde sa pripája zostupová cesta, ktorá ide pravým, teda severným brehom žlabu (výstupovým smerom) a teda na juh od výstupovej cesty. Nedoporučujem ísť žlabom nahor, je to suť príjemne sypká na zostup!! Výstupová cesta ide niečo viac vpravo (výstupovým smerom), teda na sever, chodník je zretelný až na vrchol, cesta nie je značená, ide okolo dalších ruín (asi v polovici) a malého kríža. Velmi odporúčam ešte večer vyšlapať a spať na miesto odkial vidno červený kameň a zorientovať sa ako ide chodník, vyraziť treba za tmy (asi 4,00 na nástupe, svetlo začína cca o 6,30), cesta nahor trvá asi 6-8 hodín, Pokial si cestu vopred cestu nepozriete, je to riziko. Jeden chodník ide na Juriques , ďalší do sedla medzi Licancaburom a Juriques, ďalší po severnom svaho Licancaburu do Chile (neviem, kde sa odpája), obzvlášť v snehu nedoporučujem fandiť si. Počasie býva ráno premenlivé, s oblakmi, ale predobedom sa zvykne vyčasiť, poobede často prší vo vlhkej sezóne.
foto