 |
| [ << | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | >> ] |
 |
[20.8.] Po ďalšom dni blúdenia dorážame k jazeru. Krajina sa rozliala do
oslnivo modrej plochy gigantického plesa ležiaceho v 3000 metroch nad morom...
Čím bližšie k jazeru, tým viac badať, že turistický ruch už stihol zmeniť rybárov
na "hotelierov" a pohostinnosť na zárobkovú činnosť. A tak my nemáme
voči nim zábrany. Kradneme... hovná. Chceme si konečne uvariť vlastný čaj. No
prichádza sklamanie. Hovno nehorí:-)
|
 |
[21.8.] K Song-kulu sme prišli od východu, chceme ho sčasti obísť a prejsť
jedným zo sediel na sever. Predstava, žeby sme tých asi 25km po úmornej rovine
okolo jazera mali prejsť pešo by bola ubíjajúca, aj keby sa tu nepotulovalo toľko
koní. No takto je to priam neznesiteľné. Preto si pri prvej príležitosti požičiavame
kone aj so sprievodcom, aby nás odniesli k nášmu sedlu. No. Zadok a žalúdok plný
kumysu po čase prestávajú kooperovať, ale aj tak je to paráda. Raz sa vrátim do
Kirgizstanu, kúpim si koňa a budem sa preháňať po pláňach. A všetci Vinetuovia
mi budú môcť závidieť:-)
|
 |
[22.8.] Magor chlapík nás včera nezaviedol pod sedlo Ťuz-ašu, ako sme chceli,
ale na nejaké iné miesto; a tak teraz musíme šlapať po hrebeni, aby sme potom
trafili do správnej dediny. Keby sme toľko nenadávali, celkom by sme si túto obchádzku
vychutnali: 3500 metrov vysoký hrebeň Nízkych Tatier. Len kde je les, Mlynná dolina,
kde je kofola a rum? (a autobusy domov? :-)... Miesto toho len holé kopce pod
vysokým nebom...
Pod sedlom Ťuz-ašu sa nás ujala skupinka podgurážených pastierov vracajúcich sa
do dediny. Naše batohy pridali k už aj tak veľkému nákladu na svojich koňoch a
spoločne sme sa spustili do hlbokej doliny. Kombinácia kumysu, vodky a slniečka
urobila svoje a hoci my dvaja sme tento krát obišli celkom dobre, naši sprievodcovia
boli čoraz veselší (drsné rytmické piesne sa rozliehali doďaleka) a agresívnejší.
Takže sme si nakoniec uľahčene vydýchli, keď zmizli v diaľke. To sme však my už
sedeli v hlinenom domčeku a zbližovali sa s rodinkou Asylbekovcov. Najmladší vnúčik
s nami nadviazal kontakt tým spôsobom, že po nás začal hádzať kamene s výkrikmi
taš! (kameň), ktoré prerušoval úprimnými záchvatmi smiechu. Ostatní členovia rodiny
sa len blahosklonne prizerali, ale každopádne sme si asi získali ich sympatie
- na našu počesť zabili barana... Úbohé zviera zomrelo kvôli nám zbytočne. Teda
niežeby sa miestni hostine nepotešili, ale naše chúlostivé žalúdky sa báli oddať
kulinárskym pôžitkom. Uvarený baran pozostával z asi 35% kostí, 5% mäsa a zvyšok
bol čistý tuk. Uf. Toto sme zapíjali šorpou (vývar z barana), kumysom, prípadne
ich mixom. Najstarší a teda najváženejší dedo, ktorý celé popoludnie vyspával
opicu, nám teraz vyberal tie najlepšie, teda najmastnejšie kúsky. Isté veci sa
odmietnuť nemôžu; a tak sme sa len snažili tváriť, že sa napchávame...
|
 |
[23.8.] Ráno dojedáme barana - hlavu, kostičky obhrýzame, lúčime sa a odchádzame...
aby sme pár kilometrov nižšie pri potoku opäť zakvasili. Vo vŕbovom poraste (hurá
stromy!!!) konečne robíme ohník a varíme čaj. Iva zaľahla do tieňa a ja som sa
polobehom pobral do dediny Kazart, kde má byť dnes bazár. Veľa jedla nám už totiž
nezostalo... Prišiel som pár minút po funuse, bazár už skončil! No aspoň som si
obzrel pár polorozpadnutých hlinených kaplniek či hrobiek (kirgizské cintoríny
sú plné zámočkov, mešitiek a iných honosných ministavieb), pokecal som s pár neobvykle
nezhovorčivými miestnymi a zohnal som chlieb a mrkvu. Keďže mi ženská nemala vydať,
obdržal som ešte hrniec ajranu (jogurtu), ktorý som musel spotrebovať na posedenie:-)
Autobus z tejto paže nám ide až zajtra, mraky visia prekliate nízko a z okolitých
zlatých obilných polí vylietajú krkavci. Ostáva nám len čakať...
|
| |
[24.8.] Začína sa ďalší z lenivých kirgizských dní. Po obede nám ide autobus
do Čajeku, jeho príchodu však predchádza asi trojhodinové čakanie na cintoríne
pri ceste (jediné miesto s akým - takým tieňom). Spoločnosť nám robí lokál, ktorý
sa pri nás pristavil, posedel dve hodinky, pri čom sme prehodili skutočne len
zopár unudených viet. Autobus prišiel, my sme nastúpili a náš chlapík pokračoval
v ceste.
Čajek je absolútny zapadákov. Pár obchodov, autobusová stanica s mäsiarstvom,
hotel s výhľadom na 4000 metrové kopce, jedna vodná pumpa na ulici. Inak nič.
Dnes sa už odtiaľto nedostaneme, tak opäť kvasíme v štýle: zmrzlinka, čaj, zmrzlinka,
lagman (čínske nudle s gulášom), melón, zmrzlinka atď...
V hoteli na záchode je miesto toaletného papiera obrázková kniha Proroctvá proroka
Daniela:-)
|
| [ << | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | >> ] |
|
|
|
